Kedy a z akých dôvodov môže rodič požiadať o zmenu výšky výživného na dieťa a čo robiť, ak jeden z rodičov neplatí výživné riadne a včas? Poradíme vám v našom článku, ktorý pripravila partnerka Atlas Group Zuzana Zvončeková.
Rodičia si musia podľa zákona plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu od jeho narodenia až do momentu, kedy je dieťa schopné samo sa živiť. Táto povinnosť teda nie je limitovaná vekom dieťaťa a výživné sa vždy určuje na pomerne dlhé obdobie do budúcna.
Životné situácie však so sebou prinášajú často zmeny, ktoré môžu mať zásadný vplyv na určenie výšky pôvodne nastaveného výživného. V prípade takejto zmeny môže o zmenu výšky výživného samostatným návrhom na súd požiadať buď rodič, ktorý je povinný platiť výživné, alebo aj rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a k rukám ktorého sa výživné platí.
Z toho vyplýva, že o zmenu výšky výživného je možné požiadať vždy, keď nastane objektívna zmena okolností, ktorá má vplyv na pôvodne nastavené výživné.
Najčastejšími dôvodmi na zmenu výšky výživného sú:
- zmena odôvodnených potrieb dieťaťa – najčastejšie býva spojená napríklad s nástupom dieťaťa na základnú, strednú, vysokú školu či hudobnú školu. Môže to byť aj zmena zdravotného stavu dieťaťa spôsobená zvýšenými nákladmi na zdravotnú starostlivosť o dieťa.
- zmena možností, schopností, majetkových pomerov na strane rodiča – znamená to situáciu, ak sa napríklad jeden z rodičov zamestná v lepšie platenom zamestnaní. O zvýšenie výživného tak môže požiadať druhý rodič, ktorý má dieťa zverené vo svojej osobnej starostlivosti a ktorý získal informáciu o takomto zvýšení.
Môže však dôjsť aj k opačnej situácii, keď napríklad v prípade straty zamestnania rodiča bez jeho zavinenia, v prípade dlhodobej práceneschopnosti rodiča alebo, ak má rodič ochorenie, ktoré si vyžaduje nákladnú liečbu, môže tento „povinný“ rodič žiadať o zníženie výživného.
Pri výživnom na maloleté dieťa je možné zmeniť výšku výživného spätne tri roky od podania návrhu, ale iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Ak by došlo k zníženiu výšky výživného, spotrebované výživné sa povinnému rodičovi nevracia.
Ak teda existujú okolnosti odôvodňujúce potrebu zvýšenia výživného, je zákonným oprávnením ktoréhokoľvek rodiča podať návrh na zvýšenie výživného na príslušný súd. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom však musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané.
Výživné na dieťa počas prázdnin
Dlhšie obdobie prázdnin, napríklad počas leta alebo zimy a s tým spojený dlhší pobyt dieťaťa u rodiča, ktorý ho nemá zverené do osobnej starostlivosti, nemá na platenie výživného tohto rodiča žiadny vplyv. Výživné je takýto rodič povinný platiť aj počas prázdnin, a to v rovnakej výške, bez ohľadu na to, koľko dní či týždňov je dieťa u tohto rodiča resp. bez ohľadu na to, čo dieťaťu rodič kúpil alebo zaplatil.
Tento názor zastávajú aj slovenské súdy, ktoré jednoznačne konštatujú, že krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa u rodiča, ktorému nebolo zverené do výchovy, nie je spravidla dôvodom na dočasné pozbavenie tohto rodiča povinnosti platiť výživné.
Je ideálnym riešením, aby sa rodičia v takýchto prípadoch správali k sebe korektne a na platení výživného sa počas prázdnin spoločne dohodli, a to s ohľadom na dobu, ktorú dieťa trávi u druhého rodiča a na náklady vynaložené na starostlivosť o dieťa.
Rodičia sa môžu dohodnúť napríklad tak, že za čas, ktorý je dieťa u druhého rodiča, tento výživné nebude platiť vôbec alebo v zmenenej výške. Odporúčame si zároveň takúto dohodu rodičov medzi sebou potvrdiť písomne, napríklad prostredníctvom textovej správy alebo emailovej správy, ktoré majú schopnosť zachytiť obsah dohody oboch rodičov.
Čo robiť, ak rodič výživné neplatí?
Pokiaľ rodič zaviazaný súdnym rozhodnutím platiť na dieťa výživné, nerešpektuje túto súdom uloženú povinnosť riadne a včas, v takomto prípade má druhý rodič právo podať návrh na vykonanie exekúcie.
- pod riadnym plnením vyživovacej povinnosti treba rozumieť uhrádzanie platieb výživného vo výške určenej súdnym rozhodnutím,
- pod včasným plnením vyživovacej povinnosti treba rozumieť uhrádzanie platieb výživného v lehote splatnosti určenej súdnym rozhodnutím.
Súdne rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sú osobitné v tom, že vykonateľnosť súdneho rozhodnutia v časti výživného nastáva „predbežne“ už momentom doručenia rozhodnutia do dispozície oboch účastníkov konania. Bez ohľadu na to, že sa povinný rodič voči rozsudku odvolal. V časti výživného je teda súdne rozhodnutie hneď „predbežne vykonateľné“ a možno na jeho základe iniciovať exekučné konanie. Exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom sa vybavuje prednostne.
Exekútorovi je potrebné zaslať spolu s návrhom na začatie exekúcie rodný list dieťaťa a samotné súdne rozhodnutie s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. Konanie na výkon exekúcie výživného je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
Novela Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 zaviedla povinnosť komunikovať v rámci exekučného konania výlučne elektronicky. Po novom môže oprávnený podať elektronický návrh na vykonanie exekúcie sám, prostredníctvom svojho zástupcu alebo exekútora už len elektronickými prostriedkami cez elektronický formulár do elektronickej schránky výlučne príslušného Okresného súdu Banská Bystrica. Výkon exekúcie sa vykoná spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, a to najmä:
- zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov povinného,
- prikázaním pohľadávky,
- predajom hnuteľných vecí,
- predajom cenných papierov,
- predajom podniku, alebo
- predajom nehnuteľností
- príkazom na zadržanie vodičského oprávnenia povinného rodiča.
Úroky z omeškania pri oneskorenom platení výživného
Dňa 31.05.2013 vyšla v Zbierke zákonov novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. Novela prináša najmä zavedenie úrokov z omeškania zo zmeškaného výživného. Novela vyšla v Zbierke zákonov pod č. 125/2013.
V prípade omeškania rodiča s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má druhý rodič právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Úroky z omeškania je teda možné vymáhať v exekučnom konaní až po ich priznaní súdom – nestačí samotné súdne rozhodnutie určujúce výživné.
Najjednoduchším a najrýchlejším spôsobom uplatnenia úrokov z omeškania súdom je podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Navrhovateľ je v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania zo zmeškaného výživného zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov.
Neplatenie výživného možno riešiť aj v trestno-právnej rovine
Okrem vyššie popísanej civilnej roviny riešenia veci, je možné neplatenie výživného riešiť aj v trestno-právnej rovine, a to podaním trestného oznámenia orgánom činným v trestnom konaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy spácha ten, kto najmenej 2 mesiace v období 2 rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, vyživovaciu povinnosť alebo povinnosť zaopatrovať iného. Za tento trestný čin hrozí povinnému rodičovi trest odňatia slobody až na dva roky.
Kým pri exekúcii postačuje, pokiaľ povinný rodič riadne a včas nezaplatí čo i len jednu mesačnú splátku výživného, tak pri trestnom oznámení je potrebné, aby povinný rodič riadne a včas nezaplatil minimálne tri splátky v období dvoch rokov. Omeškané platby výživného sa nemusia týkať mesiacov plynúcich po sebe.
Na rozdiel od exekúcie, sa v rámci trestného konania rozhoduje o vine/nevine/treste povinného. Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
V prípade, ak napriek všetkým snahám oprávneného, je vymoženie výživného neúspešné, má oprávnený rodič, za splnenia prísnych zákonných podmienok, nárok na tzv. náhradné výživné, kedy výživné za povinného rodiča vypláca štát a tento si ho následne vymáha aj s úrokmi od povinného rodiča. Podmienky pre poskytnutie náhradného výživného upravuje zákon č. 201/2008 Z.z. v platnom znení.
VIAC BLOGOV SI PREČÍTAJTE TU
Článok pripravila advokátka a partnerka ATLAS GROUP JUDr. Zuzana Zvončeková
