V texte sa dozviete, ako na nepeňažné vklady nazerajú rôzne zákony, čo ATLAS GROUP odporúča pred vkladom majetku do firmy a aké faktory vplývajú na rozhodnutie, či podnik alebo jeho časť predať, vložiť alebo vykonať podnikovú kombináciu v podobe zlúčenia alebo splynutia.
Text spracovala partnerka ATLAS GROUP Jitka Božeková.
Nepeňažný vklad z pohľadu Zákona o účtovníctve
Jednotlivé zložky majetku (príp. záväzkov v prípade vkladu podniku alebo jeho časti) sa účtujú na vecne príslušné účty u nadobúdateľa. Majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom je účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva povinná oceniť nasledovne:
- individuálne vložené pohľadávky obstarávacou cenou,
- majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti reálnou hodnotou.
Identifikovaný a spoľahlivo ocenený dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou vkladateľa (ktorý v zmysle postupov účtovania nebol súčasťou účtovníctva vkladateľa) sa u prijímateľa vkladu zaúčtuje na príslušný účet dlhodobého nehmotného majetku.
V prípade vkladu podniku alebo jeho časti sa spravidla oceňuje aj tzv. goodwill, čo je rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov (ktoré tvoria vklad) a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka.
Nepeňažný vklad z pohľadu Zákona o DPH
Vklad nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti je v súlade so zákonom o DPH predmetom dane dodaním tovaru (§8) alebo služby (§9). Výnimku tvoria jedine prípady definované v §10 zákona o DPH, ktoré nie sú predmetom dane, a to sú:
- vklad podniku alebo jeho časti, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa §4 ods. 4 zákona,
- postúpenie pohľadávky (v zmysle Obchodného zákonníka sa vklad pohľadávky posudzuje ako postúpenie).
Pre ucelenie informácie, režimu DPH nepodliehajú ani peňažné vklady, nakoľko finančné transakcie nie sú v zmysle §2 zákona o DPH predmetom dane.
Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý je platiteľom dane, uplatní pri vložení nepeňažného vkladu režim DPH podľa toho, čo je predmetom nepeňažného vkladu. To znamená, že musí štandardne posudzovať, či nepeňažný vklad je predmetom dane a pri jeho vložení uplatniť daň na výstupe, príp. aplikovať oslobodenie od dane. Daňovú povinnosť určí podľa §19 zákona. Pri určení základu dane uplatňuje platiteľ (vkladateľ) §22 zákona o DPH. Do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti je vkladateľ povinný v zmysle §71 zákona vyhotoviť faktúru s jej povinnými náležitosťami.
Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorý je platiteľom DPH, si daň uplatnenú vkladateľom môže odpočítať štandardne v súlade s podmienkami podľa §49 – 51 zákona. Právo na odpočítanie dane je prijímateľ povinný preukázať faktúrou, a vzniká momentom vzniku daňovej povinnosti, t.j. vkladom nepeňažného vkladu.
V prípade, že nepeňažným vkladom je podnik alebo jeho časť tvoriaca samostatnú organizačnú zložku, vkladateľ je platiteľom DPH a nadobúdateľ nie, je potrebné posúdiť vznik štatútu platiteľa DPH u nadobúdateľa. Platiteľom sa stáva nadobúdateľ, ktorý nadobudne hmotný a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo jeho časti, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Tento platiteľ je povinný oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť.
Čo odporúčame pred vkladom majetku do spoločnosti
Pred vykonaním vkladu, a to najmä v prípade vkladu podniku alebo jeho časti, odporúčame vykonať dôkladné právne a daňové due diligence, ktorého súčasťou riadna je inventarizácia vkladaného majetku a s ním súvisiacich záväzkov. Má to hneď niekoľko hlavných dôvodov:
- odhalenie tzv. „kostlivcov“ v zmluvnej dokumentácii (napr. podriadených záväzkov vyplývajúcich zo zmluvnej dokumentácie),
- odhalenie majetku nezahrnutého do vkladu, prípadne chýbajúceho majetku,
- zistenie, či reálne opotrebenie je v súlade so zaúčtovanou hodnotou majetku,
- po riadnej inventarizácii sa predíde problémom pri odovzdaní podniku prijímateľovi vkladu.
Ako postupovať ďalej
Na rozhodnutie, či podnik alebo jeho časť predať, vložiť alebo vykonať podnikovú kombináciu v podobe zlúčenia alebo splynutia, má vplyv niekoľko faktorov. Tieto faktory posudzujeme samostatne v každom prípade odlišne, podľa charakteru objednávky klienta a podľa jeho preferencií na výstup. Rozdiely sú v zdaňovaní, účtovaní a rozsahu právnej dokumentácie priamo pri úkone predaja / vkladu / zlúčenia / splynutia, ako aj v následných hospodárskych operáciách pri „novo nadobudnutom“ majetku a záväzkoch u kupujúceho, prijímateľa, resp. nástupcu.
VIAC BLOGOV ATLAS GROUP NÁJDETE TU
Zdroje:
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
Zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH
