Prijímateľ nepeňažného vkladu má v súčasnosti možnosť zvoliť si jeden z dvoch spôsobov ocenenia majetku: ocenenie v reálnych hodnotách alebo ocenenie v pôvodných cenách. Obe tieto ustanovenia upravujú danú alternatívu ocenenia majetku, resp. podniku alebo jeho časti
Text spracovala partnerka ATLAS GROUP Jitka Božeková.
Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách
Ustanovenia §17b zákona stanovujú vplyv nepeňažného vkladu na základ dane vkladateľa aj prijímateľa vkladu. Vkladateľ je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, resp. vykazuje v zmysle IFRS. V prípade vkladateľa fyzickej osoby sa postupuje podľa §8 ods. 2 zákona.
Prijímateľ nepeňažného vkladu
Daňovník pri zisťovaní základu dane účtujúci v podvojnom účtovníctve v zmysle §17 ods. 11 písm. b) zákona o dani z príjmov pri nepeňažnom vklade použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách (v zmysle hodnoty určenej znaleckým posudkom) alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sa postupuje podľa §17b.
Podľa ustanovenia §17b ods. 3 zákona ocení prijímateľ nepeňažného vkladu nasledovne:
- ak ide o individuálny majetok, ocení ho hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka,
- ak ide o vklad podniku alebo jeho časti, ocení jednotlivé zložky majetku a záväzkov reálnou hodnotou. Pozor: v prípade vkladu podniku sa neoceňuje reálnou hodnotou rozdiel majetku a záväzkov, t.j. vlastné imanie spoločnosti.
Vkladateľ nepeňažného príjmu (FO spoločník)
Ak je vkladateľom nepeňažného vkladu fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, tak v zmysle §17b ods. 11 pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa §8 ods. 2 zákona o dani z príjmov. V uvedenom ustanovení je vymedzené, že daňovník vkladajúci do obchodnej spoločnosti nepeňažný vklad zahrnuje do základu dane rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka (fyzickej osoby) a hodnotou vkladaného majetku. Fyzická osoba môže zdaniť tento rozdiel jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, alebo postupne, najdlhšie počas 7 rokov bezprostredne po sebe nasledujúcich. V prípade, že sa fyzická osoba rozhodne o postupnom zdanení, musí ročne zdaniť najmenej 1/7 z hodnoty rozdielu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by hodnota nepeňažného majetku uznaná za vklad spoločníka bola nižšia ako vstupná hodnota majetku, tak vzniknutý rozdiel nevstupuje do čiastkového základu dane.
Dôležité je uviesť, že vo vyššie uvedenom prípade nie je možné pod hodnotou vkladaného nepeňažného vkladu rozumieť hodnotu určenú znaleckým posudkom. V zmysle §8 ods. 2 je hodnotou vkladaného majetku pri:
- majetku vstupná cena majetku zistená podľa §25 ods. 1 zákona, jeho zostatková cena alebo úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,
- individuálne vloženej pohľadávke menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,
- zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane.
Príklad:
Výška nepeňažného vkladu – automobilu započítaná na vklad je v sume 12 500 €, vstupná hodnota nepeňažného vkladu v zmysle § 25 ods. 1 je stanovená 13 000 €. Nakoľko hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad je 12 500 € a vstupná hodnota nepeňažného vkladu je 13 000 €. 12 500 > 13 000 € na rozdiel sa neprihliada, a teda z uvedeného nevznikne spoločníkovi príjem v zmysle § 8 zákona o dani z príjmov. Do úvahy neberieme hodnotu znaleckého posudku.
Vkladateľ nepeňažného vkladu (právnická osoba ako spoločník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva alebo podľa medzinárodných štandardov)
Vkladateľ sa môže rozhodnúť upraviť výsledok hospodárenia dvomi alternatívami:
- neupraviť výsledok hospodárenia o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a účtovnou hodnotou. Tento spôsob sa môže uplatniť, ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane v zdaňovacom období splatenia vkladu. Túto skutočnosť je povinný oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní od jeho splatenia;
- upraviť VH o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a účtovnou hodnotou postupne až do jeho úplného zahrnutia. Najdlhšie môže tento rozdiel zahrnúť postupne počas 7 bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.
§17b ods. 1 písm. b) myslí aj na špecifické prípady, kedy sa počas obdobia 7 rokov vkladateľ zruší likvidáciou, bez likvidácie, v prípade vyhlásenia konkurzu na daňovníka, alebo v prípade ak u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom.
Povinnosti vkladateľa nepeňažného vkladu
Vkladateľ má tieto povinnosti:
- upraviť výsledok hospodárenia o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou a o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou v zdaňovacom období splatenia vkladu,
- znížiť výsledok hospodárenia o sumu nedaňovej rezervy, ak:
- náklad ku ktorému sa rezerva vzťahuje by bol daňovým výdavkom,
- a rezerva je súčasťou nepeňažného vkladu v zdaňovacom období splatenia vkladu,
- znížiť výsledok hospodárenia o rozdiel medzi účtovnými a daňovo uznanými opravnými položkami, pričom súčasťou rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku,
- znížiť výsledok hospodárenia o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku, o ktorý sa v minulých zdaňovacích obdobiach zvýšil základ dane podľa §17 ods. 27 zákona v zdaňovacom období splatenia vkladu.
Nepeňažný vklad v pôvodných cenách
Ak ide o tuzemské nepeňažné vklady, upravujú vkladateľ aj prijímateľ nepeňažného vkladu základ dane po 31. decembri 2017 len podľa §17b zákona o dani z príjmov – v reálnych hodnotách.
Vkladateľ nepeňažného vkladu (právnická osoba ako spoločník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva alebo podľa medzinárodných štandardov)
Vkladateľ v prípade, že si vyberie alternatívu oceňovania nepeňažného vkladu v pôvodných cenách, má nasledovné povinnosti:
- nezahrnie do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a účtovnou hodnotou, pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných cenách,
- nezahrnuje do základu dane opravné položky vytvorené k zásobám, k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku,
- daňovo uznané rezervy a opravné položky k pohľadávkam zahrnie do základu dane v zdaňovacom období splatenia vkladu a prijímateľ môže pokračovať v ich tvorbe v zmysle zákona,
- uplatní odpis z vypočítaného ročného odpisu odpisovaného majetku v pomernej časti na celé kalendárne mesiace, počas ktorých majetok účtoval.
Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade u vkladateľa je ocenenie:
- majetku a záväzkov podľa účtovníctva,
- hmotného a nehmotného majetku u vkladateľa podľa §25 zákona o dani z príjmov.
Prijímateľ nepeňažného vkladu
Prijímateľ nepeňažného vkladu účtujúci v sústave podvojného účtovníctva alebo podľa medzinárodných štandardov upraví základ dane v pôvodných cenách nasledovne:
- zahrnie rozdiel medzi sumou prevzatej daňovo uznanej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období úhrady záväzku; pri ďalšej tvorbe rezervy postupuje podľa §20 zákona,
- náklad ku tvorbe rezervy, ktorá nie je daňovou rezervou zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola rezerva použitá; rovnako postupuje prijímateľ nepeňažného vkladu aj pri opravných položiek,
- do základu dane nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill, nakoľko tento vzniká ako rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov (ktoré tvoria vklad) a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka,
- pohľadávky v menovitej hodnote alebo v obstarávacej cene prevezme v hodnote zistenej u vkladateľa, dátum splatnosti pohľadávky, opravné položky a pokračuje v ich tvorbe,
- prevezme dlhodobý hmotný majetok v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu počnúc mesiacom, v ktorom ho začal účtovať,
- pri dlhodobom nehmotnom majetku pokračuje v odpisovaní z pôvodnej ceny počas doby odpisovania podľa ním stanoveného odpisového plánu,
- výdavky (náklady) u ktorých je povinnosť zaplatenia sú po splnení podmienky zaplatenia daňovým výdavkom u prijímateľa nepeňažného vkladu.
Ak ide o tuzemské NV upravujú vkladateľ aj prijímateľ NV základ dane po 31. decembri 2017 len podľa §17b zákona o dani z príjmov – v reálnych hodnotách.
VIAC BLOGOV ATLAS GROUP NÁJDETE TU
Zdroje:
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
Zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH
