V predchádzajúcom diele sme si povedali, kedy a akým spôsobom je potrebné s členmi skupiny nastaviť dohodu o príspevkoch na náklady (tzv. Cost Contribution Agreement – CAA). Naopak, dohoda o rozdeľovaní nákladov sa využíva vtedy, keď jedna entita v skupine vynakladá spoločné náklady (napr. centrála alebo servisné centrum) a následne ich alokuje medzi ostatných členov.
Charakteristické znaky dohody o rozdeľovaní nákladov:
- Nejde o spoločnú investíciu, ale o poskytovanie služieb alebo správu.
- Jedna spoločnosť fakturuje ostatným časť nákladov (plus prípadná marža Cost plus metódou).
- Rozdelenie nákladov musí byť v súlade so zásadou nezávislého vzťahu (§ 18 ZDP).
- Typické pre centrálne služby – IT, HR, účtovníctvo, compliance, marketing.
Ako to vyzerá v praxi:
Materská spoločnosť prevádzkuje interné IT oddelenie a rozdeľuje jeho náklady podľa počtu používateľov systému. Každá dcérska spoločnosť platí svoj podiel – obvykle na základe prefakturácie s primeranou maržou.
Z pohľadu transferového oceňovania ide o intragroup service, ktorá sa oceňuje metódou cost plus (náklady + primeraný zisk).
Pre daňovú uznateľnosť musí byť preukázané, že služba bola skutočne poskytnutá, prináša priamy úžitok prijímateľovi a cena zodpovedá trhovým podmienkam.
Kľúčové rozdiely medzi dohodami
| Kritérium | Dohoda o príspevkoch na náklady (CCA) | Dohoda o rozdeľovaní nákladov |
| Účel | Spoločný vývoj / investícia / aktívum | Zdieľanie bežných služieb alebo režijných nákladov |
| Vzťah | Partnerstvo – spoluvytváranie hodnoty a spoločné znášanie rizík | Poskytovateľ vs. prijímateľ služby |
| Výsledok | Spoluvlastníctvo alebo dlhodobý prospech | Krátkodobá služba bez vlastníctva |
| Prefakturácia | Nie – každý hradí svoj podiel | Áno – náklady sa prefakturujú |
| OECD rámec | Kapitola VIII – Cost Contribution Arrangements | Kapitola VII – Intragroup Services |
| Testovanie trhovosti | Pomer príspevkov k prínosom | Cena služby (Cost plus) |
| Typický príklad | Spoločný vývoj systému alebo značky | Centrálne IT, HR, účtovné služby |
Prečo na presnom rozlíšení záleží
Správca dane v praxi posudzuje transakcie podľa ich skutočného ekonomického obsahu, nie podľa názvu dohody.
Ak sa teda „Cost Contribution Agreement“ používa na refakturáciu služieb, správca dane ju prekvalifikuje na intraskupinovú službu – so všetkými dôsledkami:
- úpravou základu dane,
- znížením daňovej uznateľnosti výdavkov,
- a potenciálnymi sankciami.
Správne nastavená dohoda preto chráni nielen daňovú pozíciu, ale aj reputáciu skupiny.
Ako nastaviť dohody správne
Do praxe jednoznačne odporúčame aplikovať nasledovné kroky:
- Dohody uzatvárajte písomne a pred začatím projektu.
- Jasne vymedzte účel, prínosy, spôsob výpočtu príspevkov.
- Používajte objektívne alokačné kľúče – napr. počet používateľov, obrat, tržby.
- Dokumentujte všetky výpočty a podklady, aby ste vedeli preukázať trhové nastavenie.
- Priebežne aktualizujte dohody podľa vývoja projektu alebo rozsahu služieb.
Záver: transparentnosť ako najlepšia obrana
Dohody o príspevkoch a rozdeľovaní nákladov sú neoddeliteľnou súčasťou fungovania skupín. Rozdiel medzi nimi je však zásadný – jedna znamená spoločnú investíciu, druhá poskytovanie služby. Z pohľadu transferového oceňovania je preto kľúčové vedieť, ktorý model v praxi naozaj používate, a zabezpečiť jeho dokumentáciu a trhové nastavenie.
Správne pripravené dohody prinášajú daňovú istotu, predchádzajú sporom a posilňujú dôveru finančnej správy.
Ak vaša spoločnosť pôsobí v rámci skupiny a podieľa sa na spoločných projektoch alebo využíva centrálne služby, je vhodné preskúmať, či sú vaše dohody o nákladoch nastavené správne.
Odborná analýza a jasná dokumentácia vám môžu ušetriť nielen čas, ale aj zbytočné daňové riziká.
