Zákon č. 222/2004 o dph (§ 28 – § 42) vymedzuje a presne špecifikuje dodanie tovarov a služieb, ktoré je oslobodené od dane. Zahŕňa napríklad dodanie služieb zdravotnej starostlivosti, výchovných a vzdelávacích služieb, služieb súvisiacich so športom, dodanie a nájom nehnuteľnosti, finančné služby (napríklad poskytnutie, sprostredkovanie úveru a pôžičky, činnosti týkajúce sa cenných papierov, obchodných podielov) a iné.Platiteľ dph má v súlade so zákonom o dph právo na odpočet dph z tovaru alebo služby, pričom toto právo mu vzniká dňom vzniku daňovej povinnosti. Za ten sa považuje deň, kedy bol tovar alebo služba dodaná. V prípade, ak dodávateľ prijal platbu pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká právo na odpočet dňom prijatia platby, pričom ako podklad na uplatnenie odpočtu a zaúčtovanie slúži práve daňový doklad k prijatej platbe. Platiteľ dph však nemá právo na odpočet z tovarov a služieb použitých na dodávky, ktoré sú klasifikované ako oslobodené. To znamená, že platiteľ dph, ktorého predmetom činnosti je napríklad poskytovanie finančných služieb – sprostredkovanie úverov a pôžičiek klientom, nemá povinnosť odvádzať dph z poskytnutých plnení. Na druhej strane, nemá právo ani na odpočet dph z nakúpených tovarov a služieb použitých na ich dodávku. Ako postupovať v prípade, ak platiteľ dph používa nakúpené tovary a služby na dodávku súčasne tovarov alebo služieb, oslobodených od dane a zároveň tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň? V takom prípade sa daň z nakúpených tovarov alebo služieb odpočíta pomerne, pomocou koeficientu. Ten sa určí na základe hodnoty dodaných tovarov a služieb, pri ktorých je daň odpočítateľná v pomere ku všetkým dodaným tovarom a službám za kalendárny rok. V priebehu roku sa koeficient vypočíta na základe hodnôt za predchádzajúci kalendárny (hospodársky) rok. Na konci kalendárneho (hospodárskeho) roka sa prepočíta koeficient podľa aktuálnych hodnôt, pričom môže vzniknúť situácia, kedy suma odpočítanej dane bola nižšia, ako suma vypočítaná pri tzv. ročnom vyrovnaní dani (v prospech platiteľa), alebo naopak, suma odpočítanej dane bola vyššia ako suma vypočítaná na základe aktuálneho koeficientu (v neprospech platiteľa). Prípadné rozdiely vo výške odpočítateľnej dane sa následne vysporiadajú v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie.
