Už o pár týždňov by mal parlament definitívne schvaľovať zmeny vo fungovaní transakčnej dane. Aké novinky čakajú túto daň a komu by mali pomôcť, vysvetľuje partnerka poradenskej skupiny Atlas Group Jitka Božeková.
Najzásadnejšou pripravovanou zmenou v transakčnej dani je to, že by ju nemali platiť živnostníci a ani malé firmy s obratom do 100 000 eur. Túto úpravu navrhli poslanci koaličnej SNS a parlament ju už odobril v prvom čítaní. Ak sa definitívne schváli, platiť by mohla od polovice októbra tohto roku.
„Táto úprava by veľmi pomohla živnostníkom a malým podnikateľom. V kontexte neustále sa zvyšujúcich nákladov by bola pre nich určite prínosom. Zároveň by im tento krok pomohol znížiť administratívu v súvislosti s transakčnou daňou a jej účtovaním,“ zhodnotila Jitka Božeková.
V návrhu poslancov je aj mechanizmus preverovania splnenia podmienky výšky príjmu prostredníctvom predloženia dokladov, vrátane kópie daňového priznania k dani z príjmov. Návrh zároveň upravuje aj postup v prípade nepodania dokladov a následky v podobe automatického zaradenia do postavenia daňovníka.
Zákaz dvojitého zdanenia
V súvislosti so zmenami v transakčnej dani by však mala počas leta zasadnúť ešte pracovná skupina, ktorá by mala riešiť rôzne technické náležitosti alebo takzvané „anomálie“ transakčnej dane. V súčasnosti napríklad, ak podnikateľ zaplatí z účtu daň z nehnuteľnosti, ktorá sa uhrádza mestám a obciam, z transakcie sa mu automaticky stiahne aj transakčná daň. Ďalším príkladom môže byť aj to, keď firma vracia zamestnancovi daňový preplatok. Aj z tejto transakcie sa jej automaticky stiahne transakčná daň.
„Transakčná daň bola prijímaná narýchlo, a preto sú úpravy v nej viac ako vítané. Napríklad návrh na zákaz dvojitého zdanenia je určite prínosný a odstránil by duplicitné platenie dane,“ dodáva Jitka Božeková.
Koaličná SNS tiež spomínala, že si vie predstaviť aj prípadné vrátenie už zaplatenej transakčnej dane niektorým živnostníkom. V tomto prípade by však bola problémom retroaktivita prijatej zmeny. Opozícia transakčnú daň dlhodobo kritizuje a navrhuje je úplné zrušenie.
„Transakčná daň sa momentálne dotýka všetkých podnikateľov a firiem. Budeme preto sledovať navrhované zmeny a analyzovať dopady schválených úprav,“ avizovala partnerka poradenskej skupiny Atlas Group.
Ako funguje transakčná daň v súčasnosti
Daň z finančných transakcií, teda takzvaná transakčná daň na Slovensku funguje od apríla tohto roku. Vzťahuje sa na odchádzajúce platby podnikateľov a firiem. Jej sadzby sú rôzne, záležia od formy platby. Pri debetnej finančnej transakcii, teda napríklad pri úhrade faktúry bankovým prevodom, je to 0,4 % zo sumy finančnej transakcie, najviac 40 eur za transakciu. Strop pri úhradách sa teda uplatní pri transakcii v sume 10 000 eur a viac.
Pri výbere finančných prostriedkov v hotovosti je daň 0,8 % zo sumy výberu bez stanovenia maximálnej výšky. Pre použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu je daň určená pevnou sumou vo výške 2 eurá za kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá.
Daň z finančných transakcií sa však netýka všetkých transakcií. Výnimkou sú napríklad platobné operácie uskutočnené v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu. Tiež odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie, ktorú sú poukázané v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici. Oslobodené od tejto dane sú aj operácie v súvislosti s nákupom štátnych dlhopisov, operácie medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa či platobná operácia vykonaná platobnou kartou.
Zároveň sa okrem typu platieb zaviedli aj výnimky pre niektoré inštitúcie, ktoré sú od platenia tejto dane oslobodené. Ide napríklad o školy či niektoré neziskové organizácie. V súvislosti s transakčnou daňou začala platiť pre živnostníkov aj novinka v podobe podnikateľského účtu, ktorý si musela zriadiť každá SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) do konca marca tohto roku. Tak si živnostníci oddelili súkromné a podnikateľské transakcie, z ktorých uhrádzajú transakčnú daň.
