Daňová kontrola na dodržiavanie ustanovení zákona o účtovníctve

V posledných rokoch sme sa čoraz viac stretali s úkonom správcu dane – menej známou a prebádanou, zato o to náročnejšou daňovou kontrolou na dodržiavanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „ZoÚ“). Ustáť takúto kontrolu je náročné práve z toho dôvodu, že je nutné pred správcom dane obhájiť použité účtovné postupy a metódy a spôsob zaúčtovania hospodárskych operácií. Poďme sa spolu pozrieť na procesnú stránku veci, teda na následnosť krokov správcu dane pri otvorení takejto kontroly.

Je potrebné si úvodom pripomenúť, že daňová kontrola je zásah do základných práv a slobôd účtovnej jednotky. Je nutné vyhradiť priestor, čas, zamestnanca alebo zastupujúceho splnomocnenca na vedenie daňovej kontroly zo strany účtovnej jednotky a finančné prostriedky zabezpečujúce spoluprácu bez zbytočných prieťahov, a to s ohľadom na intenzitu daňovej kontroly. Z uvedeného dôvodu trvá daňová kontrola najviac jeden rok, pričom správca dane musí dbať na zachovanie práv a právom chránených záujmov účtovnej jednotky.

Zvyčajne správca dane najprv vykoná miestne zisťovanie u vybranej účtovnej jednotky, kde správca dane vyžiada napr. účtovné denníky za niekoľko rokov a vyhľadáva a zisťuje pochybenia účtovnej jednotky. V dobe primeranej predmetu zisťovania má správca dane právo k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa Daňového poriadku. Účtovná jednotka je povinná umožniť správcovi dane takéto miestne zisťovanie, a je povinná poskytnúť pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia, a zapožičať vyžiadané podklady alebo ich kópie. V tomto momente pripomíname, že účtovnú dokumentáciu je potrebné uchovávať po dobu 10 rokov.

Začiatok kontroly na dodržiavanie ustanovení zákona o účtovníctve správca dane oznámi účtovnej jednotke oznámením o daňovej kontrole. Je priam esenciálne mať znalosť svojich práv a povinností počas daňovej kontroly a znalosť toho, čo je predmetom dôkazného bremena účtovnej jednotky počas daňovej kontroly. Účtovná jednotka má pri daňovej kontrole v prvom rade povinnosť tvrdiť, povinnosť svoje tvrdenia dokázať, poskytovať vysvetlenia a ďalšie dôkazy na odstránenie pochybností správcu dane. Toto dôkazné bremeno však nie je absolútne. V praxi sa mnohokrát stretávame s nezákonnému a neoprávnenému presunu dôkazného bremena na účtovnú jednotku.

Kontrolovaná účtovná jednotka má v priebehu kontroly právo aj nazerať do spisu týkajúceho sa jej povinností či vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam správcu dane, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jej vyjadrenia. Účtovná jednotka má právo dokonca nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u inej účtovnej jednotky v súvislosti s u nej vykonávanou daňovou kontrolou, nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane či byť prítomný na výsluchu a pokladať otázky svedkovi alebo znalcovi.

Pokiaľ účtovná jednotka správcovi dane predloží všetky doklady a podklady, ktoré je možné žiadať, je na správcovi dane, aby ich posúdil a vyhodnotil. V prípade, ak správca dane má naďalej pochybnosti, je povinný ich bezodkladne vyjadriť a umožniť účtovnej jednotke, aby sa s nimi vysporiadal a odstránil ich. V praxi sa často stáva, že aj po zaslaní všetkých podkladov správca dane neustále požaduje ďalšie iné dôkazy. V uvedenom prípade odporúčame účtovnej jednotke vyzvať správcu dane, aké konkrétne dôkazy má účtovná jednotka ešte predložiť, aby podľa správcu dane uniesla dôkazné bremeno. Pripomíname tiež, že správca dane má v zmysle Etického kódexu príslušníkovi Finančnej správy vysvetliť účtovnej jednotke dôvod, na základe ktorého požaduje konkrétne informácie. V prípade, že tak neučiní sám, odporúčame účtovnej jednotke sa priamo opýtať a buď zapísať otázku a odpoveď do zápisnice, alebo formulovať otázku v písomne zasielanom vyjadrení.

Odloženie predkladania dôkazov a vysvetlení do ďalších etáp daňového konania výrazne oslabuje pozíciu účtovnej jednotky. Uvedené sa môže v praxi vyhrotiť do takých rozmerov, že v prípade súdneho konania súd odmietne ochrániť účtovnú jednotku, ktorá začala byť aktívna až po ukončení daňovej kontroly.

Pripomíname, že počas daňovej kontroly musí správca dane postupovať podľa zásad správy daní a Etického kódexu, preto je dobré o nich vedieť a uvedených zásad a princípov sa domáhať.

Nakoľko správca dane väčšinou otvára daňovú kontrolu za účtovné obdobia, ktoré už schválil najvyšší orgán spoločnosti, nie je už možné vykonávať úpravy v uzatvorenom účtovnom období a schválení účtovnej závierky. Z uvedeného vyplýva, že možnosti ako sa „priznať“ k pochybeniu, opraviť pochybenia v danom období podaním dodatočného priznania a zaistiť tak nižšie prípadné sankcie sú minimálne. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že kontrola na dodržiavanie ustanovení zákona o účtovníctve sa otvára na celé účtovné obdobie, to znamená, že príprava všetkých podkladov bude časovo náročná.

V priebehu roka 2024 správca dane plne prešiel na elektronické zasielanie dokumentov prostredníctvom FS Drive, teda už nie je možné používať mailovú komunikáciu ani iný nástroj (napr. WeTransfer) na oficiálne zasielanie podkladov k daňovej kontrole, ktoré sú priveľké na zaslanie prostredníctvom portálu financnasprava.sk. Uvedené platí aj v prípade, že stránka FS Drive nefunguje – teda je potrebné počkať, kým fungovať začne a zaslať dokumenty vyššie uvedeným spôsobom. Odporúčame si však robiť printscreeny obrazovky so zaslanými dokumentmi prostredníctvom FS Drive (ideálne aj s označením „Túto správu si prečítali všetci príjemcovia.“), zároveň odporúčame vyžiadať si potvrdenie o doručení. Uvedené odporúčania dávame z jednoduchého dôvodu – je nutné totiž každých 30 dní meniť heslo, v opačnom prípade finančná správa suspenduje Vás účet. Je teda celkom možné, že počas daňovej kontroly, ktorá môže trvať 1 rok, si jednoducho zabudnete uvedené heslo zmeniť, a následne je náročné získať dôkazy o predložení informácií a dokumentov prostredníctvom FS Drive.

Pred ukončením daňovej kontroly správca dane oboznámi účtovnú jednotku o svojich zisteniach a pochybnostiach a vyzve účtovnú jednotku, aby sa k nim vyjadrila. Následne správca dane vydá protokol k ukončeniu daňovej kontroly. Tu nastáva zmena v procese výkonu kontroly oproti bežným kontrolám daní, nakoľko k tomuto protokolu nie je možné sa vyjadriť, to znamená že z procesu úplne vypadáva vyrubovacie konanie. V praxi sa stretávame s praktikou správcu dane, kde v Protokole uvedie svoje úvahy a pochybnosti, ktoré účtovnej jednotke v priebehu konania nepredložila a neumožnila účtovnej jednotke vysporiadať sa s týmito pochybnosťami. Uvedené je jednoznačne procesná chyba správcu dane.

Po vydaní protokolu má správca dane rok na to, aby vydal prvostupňové rozhodnutie o určení výšky pokuty za spáchané správne delikty stanovené v protokole. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 30 dní. Daňový poriadok ustanovuje 6-mesačnú lehotu na podanie odvolania pre mimoriadne prípady, keď v prvostupňovom rozhodnutí chýba poučenie o odvolaní, v poučení vôbec nie je stanovená lehota na podanie odvolania, bola skrátená lehota na podanie odvolania na menej ako 30 dní, alebo bolo v poučení nesprávne uvedené, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Odvolanie účtovná jednotka podáva prvostupňovému orgánu, ktorý môže o odvolaní rozhodnúť v plnom rozsahu alebo ho môže odstúpiť druhostupňovému – odvolaciemu orgánu do lehoty 30 dní. Druhostupňový orgán rozhodne do 30 dní od začatia konania, pričom buď potvrdí, zmení alebo zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Podanie odvolania môže mať niekoľko účinkov:

• odkladný účinok povinnosti uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí až do doby vydania druhostupňového rozhodnutia, ktorý preberá právomoc rozhodnúť o odvolaní – užitočná informácia aj pre prípady, kedy je malá šanca na úspech, pretože odkladá účinok uhradiť pokutu,
• podanie odvolania je bezpodmienečne nutné, ak účtovná jednotka bude chcieť neskôr podať správnu žalobu na súd,
• napadnuté prvostupňové rozhodnutie bude môcť druhostupňový orgán aj zmeniť, a to v prospech aj neprospech účtovnej jednotky.

Spáchané správne delikty a pokuty v zmysle zákona o účtovníctve

Najzávažnejšie hodnotené správne delikty sú tie, kedy účtovná jednotka:

• neviedla účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku,
• nezostavila účtovnú závierku v súlade s vedeným účtovníctvom,
• vykonala zápisy mimo účtovných kníh,
• vykonala účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol,
• zatajila a nezaúčtovala skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.

Po prihliadnutí na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti správneho deliktu správca dane uloží sankciu od 1 000 eur do 3 000 000 eur.

Závažné správne delikty sú tie, kedy účtovná jednotka:

• neviedla účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke,
• neuložila alebo nezverejnila zákonom stanovené dokumenty v elektronickej podobe do registra,
• neotvorila alebo neuzavrela účtovné knihy v zmysle zákona,
• nedala overiť účtovnú závierku alebo súlad údajov účtovnej závierky s výročnou správou audítorom,
• nedala schváliť alebo nedala odvolať audítora.

Po prihliadnutí na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti správneho deliktu správca dane uloží sankciu do 2% z netto hodnoty majetku v súvahe zostavenej za kontrolované obdobie, maximálne 1 000 000 eur.

Menej závažné správne delikty sú tie, kedy účtovná jednotka:

• porušila ustanovenia účtovať v sústave podvojného, resp. jednoduchého účtovníctva,
• porušila ustanovenia o spôsobe zostavenia účtovnej závierky,
• nedodržala oceňovanie v zmysle zákona,
• porušila ustanovenia o vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu, čitateľnosti, preukázateľnosti a transformácii účtovného záznamu,
• nesprávne opravila účtovný záznam.

Po prihliadnutí na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti správneho deliktu správca dane uloží sankciu do 2% z netto hodnoty majetku v súvahe zostavenej za kontrolované obdobie, maximálne 100 000 eur.

Ostatné správne delikty sú tie, kedy účtovná jednotka:

• neviedla účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov a toto porušenie nemalo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke (do 2% z netto hodnoty majetku v súvahe zostavenej za kontrolované obdobie, maximálne 1 000 eur),
• nesprávne uchovávala a ochraňovala účtovnú dokumentáciu (od 100 eur do 100 000 eur).

V zmysle tzv. absorpčnej zásady za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný, pričom je možné uložiť aj zákaz činnosti, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu:

• ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta,
• ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia (teda ak je výška pokuty určená rozpätím, nie pevnou sumou ani výpočtom),

správca dane, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu, ktorá sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa účtovná jednotka dopustila.

Z našej praxe vyplýva, že v akejkoľvek účtovnej jednotke správca dane dokáže identifikovať, resp. „nájsť“ pochybenia, z ktorých jedno dokáže označiť ako veľmi závažné porušenie ustanovení zákona o účtovníctve a postupov účtovania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že je potrebné brať veľký zreteľ na použité účtovné postupy a metódy a prípadnú „voľnosť“ v zákone ukotviť v internej účtovnej smernici, pretože sumy pokút pri najzávažnejších pochybeniach sa môžu vyšplhať do výšky až 3 000 000 eur a je na uvážení správcu dane, akú výšku pokuty zvolí. Nie je vhodné sa spoliehať ani na pokutu do výšky určitého percenta z čistého majetku, pretože ak správca dane označí pochybenia ako mimoriadne závažné, stanoví pokutu vlastnou úvahou a v praxi sa ukázalo takmer irelevantné, či bude pre účtovnú jednotku likvidačná alebo nie. V tomto prípade odporúčame obrátiť sa na druhostupňový orgán, a v prípade potvrdenia rozhodnutia prvostupňového orgánu obrátiť sa na správny súd. Z praxe preto jednoznačne odporúčame preveriť u svojej účtovnej kancelárie, či je vôbec poistená na krytie škôd spôsobených vedením účtovníctva a do akej výšky poistného plnenia.