Zmeny v zákone o cestovných náhradách a zákonníku práce

Zmeny v zákone o cestovných náhradách a zákonníku práce
4. augusta 2015 Mgr. JITKA KÁZMÉROVÁ

Zákonom č. 14/2015 z 28. januára 2015 sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“) a zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Novela zákonníka práce

Od 1. marca 2015 sa upravia podmienky dočasného pridelenia zamestnancov – personálneho lízingu. Podstatou personálneho lízingu je, že zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania dočasne prenajme zamestnanca inému zamestnávateľovi (užívateľský zamestnávateľ), ktorý pracovnú silu dočasne potrebuje. Zámerom novely je zabraňovať obchádzaniu inštitútu dočasného pridelenia zamestnancov.

Cieľom novely Zákonníka práce je riešenie problémov vyskytujúcich sa pri dočasnom prideľovaní zamestnancov, a to najmä:

– zavedením spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa za vyplatenie porovnateľnej mzdy agentúrou dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľom,

– riešením zastretého dočasného prideľovania zamestnanca právnickými osobami alebo fyzickými osobami,

– obmedzením dočasného pridelenia zamestnanca na výkon rizikovej práce zaradenej do 4. kategórie,

– obmedzením možnosti užívateľského zamestnávateľa dočasne prideliť už dočasne prideleného zamestnanca k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe,

– obmedzením maximálnej dĺžky dočasného pridelenia a počtu opätovných dočasných pridelení a predĺžení dočasných pridelení,

– ustanovením spôsobu dojednania doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu medzi agentúrou dočasného zamestnávania a dočasne prideleným zamestnancom a zavedením

– výpovedného dôvodu v prípade skončenia dočasného pridelenia pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,

– obmedzením možnosti zamestnávateľa dočasne prideliť zamestnanca počas prvých troch mesiacov od vzniku pracovného pomeru.

Novela zákona o cestovných náhradách

Väčšina zmien sa dotýka hlavne problematiky dočasného pridelenia zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi. Súčasne s problematikou dočasného pridelenia upravil zákon mieru krátenia stravného pri pracovnej ceste (tuzemskej alebo zahraničnej) u zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania.

Poskytovanie zníženého stravného

Do 28. februára 2015 platilo, že v prípade zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchýlne podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného. Toto ustanovenie sa týkalo tuzemských aj zahraničných pracovných ciest zamestnanca. S účinnosťou od 1. marca 2015 je zákonom upravená nová výška nižšej sumy stravného. Zamestnávateľ po novom môže so zamestnancom dohodnúť nižšie stravné najviac o 5 %.

Nové podmienky uznania cestovných náhrad ako daňových výdavkov zamestnávateľa

Od 1. januára 2015 sa z daňových výdavkov, ktoré limituje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov), vyňali výdavky (náklady) vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 a podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, za podmienok ustanovených v Zákonníku práce, resp. zákone o cestovných náhradách. Umožňuje sa uplatniť výdavky nad rámec ustanovených limitov v týchto osobitných predpisoch, ak ide o výdavky zamestnávateľa uhrádzané ako plnenia zamestnanca upravené v týchto osobitných predpisoch, ktoré sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, za podmienky, že takéto vyššie plnenia vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom upravené Zákonníkom práce. Môže však ísť aj o vyššie sumy cestovných náhrad, ako je podľa zákona o cestovných náhradách, rovnako však dohodnuté, napr. v kolektívnej zmluve či pracovnej zmluve.
Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj náhradu za všetky fakultatívne (dobrovoľné) náhrady stanovené v zákone o cestovných náhradách, t. j. tieto náhrady budú u zamestnávateľa považované za daňový náklad. Z pohľadu zamestnanca budú fakultatívne (dobrovoľné) náhrady stanovené zákonom o cestovných náhradách zdaniteľným príjmom.

Mgr. JITKA KÁZMÉROVÁ
Mgr. JITKA KÁZMÉROVÁ

Mgr. JITKA KÁZMÉROVÁ

accounting, auditing & business solutions / head consultant

Máte záujem dostávať aktuálne informácie?

Prihláste sa do newslettera