Vzťah konateľa a spoločnosti

Vzťah konateľa a spoločnosti
24. novembra 2017 Mgr. JITKA KÁZMÉROVÁ

Mnohokrát ste sa nás pýtali na vzťah konateľa a spoločnosti, či musí byť konateľ v spoločnosti zamestnaný, či sa naň vzťahuje Zákonník práce (a jeho ustanovenia o mzde, dovolenke, pracovnom čase), resp. či môže konateľ vykonávať svoju funkciu aj bez nároku na odmenu. V dnešnom článku sme sa rozhodli Vám tieto otázky zodpovedať.

Vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti vždy považuje za obchodnoprávny vzťah. Nejedná sa o pracovnoprávny vzťah na základe Zákonníka práce, nakoľko výkon funkcie konateľa nenapĺňa znaky závislej práce.

V zmysle Obchodného zákonníka sa vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu spoločnosti alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Z uvedeného vyplýva, že vzťah konateľa môže byť upravený:

a) zmluvou o výkone funkcie – musí mať písomnú formu
– musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti
– môže ustanovovať, že konateľ vykonáva funkciu bezodplatne (odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne)

b) mandátnou zmluvou – môže byť uzatvorená aj ústne (hoci zákon pre jej platné uzavretie nevyžaduje písomnú formu, odporúčame uzatvoriť písomnú zmluvu, ktorá by v prípadnom spore o obsahových záležitostiach zmluvy mohla slúžiť ako dôkaz)
– musí byť dohodnutá odplata za výkon funkcie, nie je možné vykonávať funkciu bezodplatne. Výška odplaty však nie je nijako limitovaná.

Konateľ sa však môže rozhodnúť, že bude popri tomto obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou s ňou zároveň v pracovnom pomere (napr. ak bude konateľ popri funkcii konateľa zároveň zastávať pozíciu riaditeľa spoločnosti, marketingového pracovníka, sales managera, či inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti). V takom prípade bude mať popri zmluve o výkone funkcie alebo popri mandátnej zmluve uzatvorenú aj pracovnú zmluvu, prípadne dohodu o vykonaní práce, alebo dohodu o pracovnej činnosti. V tomto prípade sa na jeho činnosť zamestnanca budú vzťahovať ustanovenia Zákonníka práce, a teda aj sadzby minimálnych mzdových nárokov.

Náš tip: Konateľom, ktorí nie sú nikde zamestnaní, nie sú samostatne zárobkovo činnou osobou ani poistencami štátu (študenti, osoby na materskej / rodičovskej dovolenke, dôchodcovia a pod.), a ktorí chcú minimalizovať svoje odvodové zaťaženie, odporúčame uzatvoriť so spoločnosťou zmluvu o výkone funkcie, alebo mandátnu zmluvu s nízkou odmenou (či už pravidelnou alebo nepravidelnou). Zákon dolnú ani hornú hranicu odmeny nijako nelimituje, preto je možné určiť odmenu aj vo výške napr. 10 alebo 50 EUR mesačne, v čoho dôsledku by boli odvody do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne konateľa menej, ako keby ste si platil len povinné zdravotné poistenie (momentálne vo výške 61,81 EUR) ako samoplatca. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane by mala konateľovi s takto nastaveným príjmom vyjsť v rámci bežného zdanenia nulová daň z príjmu.

 

Zdroje:

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

Mgr. JITKA KÁZMÉROVÁ
Mgr. JITKA KÁZMÉROVÁ

Mgr. JITKA KÁZMÉROVÁ

accounting, auditing & business solutions / head consultant

Máte záujem dostávať aktuálne informácie?

Prihláste sa do newslettera