Prináša zmena definície rezidenta rozšírenie rozsahu daňovej povinnosti?

Prináša zmena definície rezidenta rozšírenie rozsahu daňovej povinnosti?
3. augusta 2018 ING. IVANA JACKANINOVÁ

Základným nástrojom úpravy medzinárodných daňových vzťahov sú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „ZZDZ“ alebo „medzinárodné zmluvy“). Účelom zmlúv je zamedziť dvojitému zdaneniu toho istého príjmu v dvoch alebo aj vo viacerých štátoch.

Jedným zo zámerov uzatvárania ZZDZ je upraviť právo zmluvných štátov vybrať daň z určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého štátu. ZZDZ stanoví, ktorý zmluvný štát má právo na zdanenie tohto príjmu (štát zdroja príjmu alebo štát rezidencie daňovníka) tým, že určí spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia a dvojitého nezdanenia, alebo určí, či príjem môže byť zdanený v obidvoch štátoch a za akých podmienok.

Základný právny vzťah medzi vnútroštátnym predpisom a medzinárodnou zmluvou je uvedený v ustanovení § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a v § 162 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenia vo svojej definícii uvádzajú, že medzinárodná zmluva má prednosť pred vnútroštátnymi predpismi, t. j. ustanovenia vnútroštátnych predpisov sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak.

Právo na zdanenie, ktoré uplatňuje každá krajina, vyplýva zo vzťahu osobnej daňovej príslušnosti (vzťah rezidencie) a zo vzťahu vecnej daňovej príslušnosti (vzťah zdroja). Určenie daňovej príslušnosti daňovníka je rozhodujúcou podmienkou pre stanovenie rozsahu daňových povinností daňovníka. Rozsah daňovej povinnosti daňovníka môže byť neobmedzená (daňovník je tomto prípade označovaný ako rezident) alebo obmedzená (daňovník je v tomto prípade označovaný ako nerezident).

Zmena definície rezidenta v zákone o dani z príjmov

Novela zákona o dani z príjmov od 1.1.2018 prináša zmenu definície daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Nová terminológia má zabezpečiť zosúladenie zákona o dani z príjmov s medzinárodnými zmluvami. Jej cieľom nie je rozšírenie rozsahu daňovej povinnosti daňovníka podľa vnútroštátneho predpisu. V medzinárodných zmluvách k zmene definície rezidenta nedochádza, a teda právne ani nie je možné, aby novela vnútroštátneho predpisu rozšírila rozsah daňovej povinnosti v oblasti medzinárodného zdaňovania, keďže platí zákonná prioritná doložka, podľa ktorej majú medzinárodné zmluvy prednosť pred vnútroštátnym predpisom.

Do kritérií určenia daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa novelou dopĺňa bydlisko. Fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak na území Slovenskej republiky má za trvalým účelom k dispozícii možnosť ubytovania, ktoré neslúži len k príležitostnému ubytovaniu z dôvodu krátkodobých návštev napríklad za účelom pracovných ciest, turizmu, rekreácie. Stále pritom treba brať ohľad aj na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných a ekonomických väzieb.

Definícia rezidenta v zmysle medzinárodných zmlúv

Pojem rezident zmluvného štátu označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria, pričom zahŕňa aj tento štát a každý jeho nižší správny útvar alebo samosprávu. Tento výraz však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku umiestneného v tomto štáte.

Ak je fyzická osoba podľa uvedenej definície rezidentom oboch zmluvných štátov, jej postavenie sa určí takto:

a) táto osoba sa považuje za rezidenta len toho štátu, v ktorom má trvalo dostupné bývanie; ak má trvalo dostupné bývanie v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov),

b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak v žiadnom z nich nemá trvalo dostupné bývanie, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,

c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,

d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Postup pri zdaňovaní príjmov v oblasti medzinárodných daňových vzťahov je nasledovný:

  1. krok: určenie osoby daňovníka (skutočný vlastník príjmu, rezidencia, rozsah daňovej povinnosti, aplikovateľnosť medzinárodnej zmluvy),
  2. krok: určenie predmetu dane (kvalifikácia a druh príjmu, zdrojovosť príjmu),
  3. krok: posúdenie zdaniteľnosti príjmov (možnosť uplatniť oslobodenie príjmu od dane podľa vnútroštátneho predpisu alebo medzinárodnej zmluvy),
  4. krok: určenie základu dane a dane,
  5. krok: určenie spôsobu zdanenia (zrážková daň, daňové priznanie, prostredníctvom platiteľa dane, resp. prostredníctvom zrážania preddavkov na daň),
  6. krok: eliminácia dvojitého zdanenia (metódou vyňatia príjmov alebo metódou zápočtu dane).

Zdroje:

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Modelová daňová zmluva o príjmoch a o majetku OECD

 

ING. IVANA JACKANINOVÁ
ING. IVANA JACKANINOVÁ

ING. IVANA JACKANINOVÁ

tax assistant / accountant

Máte záujem dostávať aktuálne informácie užitočné pre vaše podnikanie?

Prihláste sa do newslettera