Povinnosti zamestnávateľa z hľadiska pracovnej zdravotnej služby

Povinnosti zamestnávateľa z hľadiska pracovnej zdravotnej služby
23. mája 2016 ING. MÁRIA NÁSALIOVÁ

Na čo všetko musí myslieť zamestnávateľ pri zamestnaní prvého zamestnanca? Aké povinnosti vyplývajú podnikateľovi z hľadiska bezpečnosti, ochrany zdravia pri práci a pracovnej zdravotnej služby? Na čo všetko nesmie podnikateľ pri zamestnaní prvého zamestnanca zabudnúť? V predchádzajúcom článku sme sa venovali povinnostiam zamestnávateľa, ktoré vyplývajú pri zamestnaní zamestnanca z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V tomto článku sa budeme venovať povinnostiam zamestnávateľa, ktoré vznikajú podnikateľovi, ak sa rozhodne zamestnať prvého zamestnanca z hľadiska pracovnej zdravotnej služby.

Čo je pracovná zdravotná služba?

Pracovná zdravotná služba je prevenciou pre možné zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri vykonávaní ich pracovnej činnosti. Pracovná zdravotná služba je upravená zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“). Jej cieľom je poskytovať zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, ktorý tvorí dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

Kto musí mať zriadenú pracovnú zdravotnú službu?

V súčasnosti musia zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu všetci zamestnávatelia bez výnimky. Zamestnaním prvého zamestnanca tak vzniká zamestnávateľovi povinnosť zriadiť pracovnú zdravotnú službu.
Pracovná zdravotná služba vykonáva zdravotný dohľad najmä tým, že

  1. hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov,
  2. zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia a ich možné kombinované účinky na zdravie,
  3. hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, a podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika,
  4. vypracúva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík,
  5. vypracúva návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
  6. podporuje prispôsobovanie práce a pracovných podmienok zamestnancom z hľadiska ochrany zdravia,
  7. poskytuje primerané poradenstvo zamestnávateľovi a zamestnancom pri

– plánovaní a organizácii práce a odpočinku zamestnancov vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsobu výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia,

– ochrane zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia alebo technológií, ktoré sa používajú alebo plánujú používať,

– ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii práce, psychológii práce a ergonómii,

  1. zúčastňuje sa na

– vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,

– činnostiach spojených so zaraďovaním zamestnancov na pracovnú rehabilitáciu,

– rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou,

– organizovaní systému prvej pomoci, ak ide o ohrozenie života alebo zdravia zamestnancov,

– organizovaní vzdelávania vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci alebo vzdeláva vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci podľa osobitného predpisu,

– zabezpečovaní rekondičného pobytu,

  1. spolupracuje pri poskytovaní informácií, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómii,
  2. vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Akým spôsobom zabezpečí zamestnávateľ pracovnú zdravotnú službu?

Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby je zamestnávateľ povinný

  1. mať na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby,

– dostatočný počet vlastných zamestnancov pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, týmto môže byť napr. lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore, verejný zdravotník, bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik, alebo

– minimálny tím pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie až štvrtej kategórie,

  1. zabezpečiť, ak je to potrebné, ambulanciu na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,
  2. zabezpečiť vedenie dokumentácie o vykonávaní jednotlivých odborných činností.

Ak zamestnávateľ nemá vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby, je povinný zmluvne zabezpečiť vykonávanie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom s

  1. fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorej úrad verejného zdravotníctva vydal príslušné oprávnenie,
  2. fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v prislúchajúcom odbore,
  3. fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom,
  4. fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostno-technickej služby.

Musí zabezpečiť zamestnávateľ preventívne prehliadky?

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorov práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u

  1. zamestnanca,

– ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,

– pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku,

– ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,

– ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej, tretej alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov.

  1. uchádzača o zamestnanie v prípade ak,

– na výkon prác zaradených do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, alebo

– jej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis.

Náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza zamestnávateľ, zároveň sú pre neho daňovo uznanými nákladmi.

Definovanie rizikových kategórii je nasledovné (kategorizácia prác je bližšie špecifikovaná v § 31 zákona o ochrane verejného zdravia, a podrobnosti o faktoroch práce a pracovného prostredia podľa zaradenia prác do kategórií rieši vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z.):

  • Kategória 1 – žiadne alebo minimálne riziko poškodenia zdravia
  • Kategória 2 – veľmi nízke riziko poškodenia zdravia, nie je možné vylúčiť negatívny vplyv na organizmus vplyvom pracovného prostredia. Ide o práce, pri ktorých nie sú prekročené limity ustanovené osobitnými predpismi (práca so zobrazovacími jednotkami, napr. práca v kancelárii)
  • Kategória 3 – výrazná miera  rizika (rizikové povolania)
  • Kategória 4 – vysoká miera rizika (rizikové povolania)
ING. MÁRIA NÁSALIOVÁ
ING. MÁRIA NÁSALIOVÁ

Ing. MÁRIA NÁSALIOVÁ

payroll specialist

Máte záujem dostávať aktuálne informácie užitočné pre vaše podnikanie?

Prihláste sa do newslettera